Prijímacie konaniePracovná ponukaKomisionálne skúškyEDUPAGE.orgRozvrh hodínJedálny lístok
17.05.2019 - chovateľský deň pinzgauského dobytka       20.05.2019 - začiatok internej časti maturitnej kúšky       29.05.2019 - slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení       11.06.2019 - ukončenie kurzu na získanie NSV
Motto týždňa

Meňte svoje záľuby, ale nikdy nemeňte ozajstných priateľov. Voltaire

Vyhľadávanie

Vraj neatraktívne poľnohospodárstvo alebo o tom, ako...!

 ...Bohatí Slováci farmárčia

 Ťažká a nevábna robota okolo prasiat a kráv. Vrtochy počasia, keď raz zoberie časť úrody sucho, inokedy povodne. Poskakovanie cien o celé násobky, lebo kolíšu globálne zásoby agrárnych komodít. Navyše nezáujem mladých ľudí o prácu v brandži. Toto všetko robilo dlho zo slovenskej agrárnej výroby neatraktívny biznis. No časy sa menia a záujem o ňu má čoraz viac silných investorov. Predsa len: ide o jeden z posledných biznisov, v ktorom ešte nie sú karty rozdané a možno v ňom vytvárať väčšie prepojené celky. Domáci spotrebitelia vždy budú chcieť aj domáce čerstvé potraviny, nielen produkty z dovozu. A navyše farmy získavajú z verejných zdrojov aj nemalé dotačné podpory. Tak plusy začali porážať mínusy.

  265125Role začali byť sexi

Najviac fárm preberá Andrej Babiš, sabolovci a komárňanská Gamota. Slovenský agrosektor silných investorov dlho nelákal. Po zmene politického režimu pred dvadsiatimi rokmi šéfovali poľnohospodárskym podnikom ďalej ľudia, ktorí boli na ich čele za socializmu. Väčšie celky previazaných fariem vytvárali nanajvýš ľudia okolo bývalých ministrov z HZDS Petra Baca a Miroslava Maxona. Tým politika otvorila cestu na ovládnutie viacerých podnikov z okolia Trenčína, Bánoviec nad Bebravou, Záhoria i vo vinársky atraktívnom Tokaji. Neskôr, pri začleňovaní Slovenska do únie, začali farmy vo väčšom preberať dánski farmári, silní hlavne v chove ošípaných. Udomácnili sa napríklad pri Rimavskej Sobote, Bolerázi, Veľkom Mederi, Leviciach či Šuranoch.

Teraz však začínajú do poľnohospodárskych podnikov vstupovať investori, ktorí roky zarábali v iných biznisoch. I keď často boli s farmármi previazaní. Napríklad od nich odoberali produkty pre svoje spracovateľské fabriky alebo im predávali tovary a služby potrebné pri obrábaní pôdy či starostlivosti o zvieratá. Teraz chcú svojich dodávateľov obilia či mlieka a odberateľov hnojív, osív alebo strojov ovládnuť. O farmy sa zaujímajú aj investori, ktorí doteraz s poľnohospodárstvom ani nemuseli mať nič spoločné. Často sa záujemcovia ani nechcú odkryť a po vidieku namiesto nich chodia ich právnici.

Pohľady farmárov na novú vlnu investorov sú rôzne. Od očakávaní, že prinesú kapitál na rozvoj, až po strach, že im ide len o získanie pôdy, no prácu pre ľudí z vidieka v konečnom dôsledku nezachovajú.

 Otvorené vráta

Rozbeh novej vlny záujmu investorov o poľnohospodárske podniky súvisí aj so zhoršenou ekonomickou situáciu agrosektora. Po globálnom zdražovaní pred troma rokmi sa síce farmári mali na čas dobre, ba predvlani si pripisovali vysoké zisky. No po páde cien vlaňajšok dopadol zle a finančne podvyživené podniky teraz o to pozornejšie načúvajú mámeniu investorov. Viaceré už nemajú ani na hnojivá a hrozia im exekúcie. Tak radšej celý podnik predávajú alebo k sebe priberú finančne silnejšieho partnera.

Najaktívnejšia v preberaní fariem je skupina podnikateľa Jána Sabola, ktorá sa venuje najmä výrobe liehovín i biopalív, český agrochemický koncern Agrofert Slováka Andreja Babiša či skupina Gamota patriaca dvom komárňanským podnikateľom Jozefovi öszimu a Antonovi Zsigóvi. K farmám sa snaží dostať aj právnik Daniel Krátky, ktorý sa angažoval v riešení záležitostí výrobcu obkladačiek Novoker, kováčne HKS Forge (TREND 5/2010) a má blízko aj k firme OutClaim, ktorá sa s Dopravným podnikom mesta Košice sporila o objednávku vymáhania pokút od čiernych pasažierov (TREND 47/2008).

  Perspektíva sabolovcov

Sabolovci začali s preberaním fariem len v decembri minulého roku. No v okolí Dunajskej Stredy sú už v pätici družstiev s celkovou plochou obrábanej pôdy päť a pol tisíca hektárov.

Jeden z kľúčových manažérov skupiny Robert Spišák hovorí, že vo všetkých prípadoch išlo o družstvá, ktoré sa po vlaňajšom poklese cien agrárnych komodít dostali do ekonomických problémov. „Vstúpili sme do družstiev s rozumnými manažérmi, ktorí si sami uvedomili, že potrebujú získať nový kapitál,“ hovorí. Sabolovci nevstupujú do družstiev kúpou celých podnikov, ale vždy zvyšovaním základného imania. „Inak sa to nedá. Celé družstvo nekúpite. V každom je jedna alebo aj dve stovky členov a všetci svoje podiely predať nechcú,“ hovorí R. Spišák. No skupina má vždy podmienku: získava majoritný podiel. V družstvách chce mať hlavné slovo.

Sabolovcov k družstvám priviedlo, že chcú mať suroviny pre svoje iné, dlhšie rozvíjané biznisy. V Leopoldove skupina vyrába z obilnín lieh na výrobu liehovín a bioprímesí do motorových benzínov. Neskôr bude chcieť sama spracovávať repku olejnú zo svojich polí. V Leopoldove plánuje spustiť aj lisovňu na oleje pre výrobu bionafty. Zatiaľ produkuje bionaftu z dovozových olejov.

„No v agrosektore vidíme aj nové zisky. Ľudia budú potraviny potrebovať vždy,“ pokračuje R. Spišák. Pripomína, že tento biznis je dobrý aj na investovanie voľného kapitálu, pretože doteraz v ňom ako jednom z mála nebola konsolidácia. Pri piatich družstvách skupina skončiť nechce. Po Slovensku hľadá ďalšie. A rozhliada sa aj v Maďarsku, kde tiež vlastní výrobňu biopalív.

  Babišova skladačka

Že začne slovenské farmy skupovať Agrofert, bolo len otázkou času. A. Babiš svoj koncern buduje ako sieť firiem naprieč celým biznisom. Od výroby hnojív a pesticídov až po hotové potraviny. Pred pätnástimi rokmi začínal so skupovaním chemičiek. Neskôr k tomu pridal sklady s obilím, predajcov osív a poľnohospodárskej techniky a koncové potravinárske fabriky. Mäsokombináty, hydinárne, mliekarne, mlyny a pekárne. A potom medzi to začal vkladať farmy. Najnovšie vyhlasuje, že poľnohospodárstvo je jeho najvyššia priorita a z chémie si viac cení iba produkciu pre agrovýrobu (TREND 24/2010).

So získavaním fariem začal najskôr v Česku. Už tam ovláda podniky s celkovou výmerou 67-tisíc hektárov pôdy. „Na Slovensku je to zatiaľ sedem poľnohospodárskych podnikov a výmerou vyše desaťtisíc hektárov. Teraz pracujeme na získaní ďalších piatich,“ hovorí A. Babiš.

Farmy Agrofertu sa tiahnu po celom južnom Slovensku. Má podniky z okolia Veľkého Medera, Šale, Levíc, Lučenca aj Košíc. Na rozdiel od sabolovcov však na Slovensku nevstúpil do družstiev, ale iba do akcioviek či eseročiek. „Nechceme sa tu dohadovať o podmienkach vstupu do družstva s desiatkami jeho členov. Chceme kupovať celé firmy, od niekoľkých majiteľov,“ hovorí Štefan Zaťko, riaditeľ jedného zo slovenských poľnohospodárskych podnikov Agrofertu – šalianskej firmy Techagra. Tú Agrofert kúpil práve od Š. Zaťka a ďalších jeho troch vtedajších spoločníkov.

  Gamota a jej pohľadávky

Do juhoslovenských družstiev sa vo veľkom prepracovávajú majitelia skupiny Gamota. Tá vyrástla pôvodne na obsluhovaní agrárnej výroby. Podobne ako Agrofert poskytuje farmárom svoje sklady a predáva im hnojivá či chemikálie. Za uplynulé dva roky sa majitelia firmy prepracovali aj do predstavenstiev ôsmich družstiev. V Leviciach, Hurbanove, Dvoroch nad Žitavou, Rumanovej, Novej Vieske, Svodíne, Hronovciach a stredoslovenskom Lieskovci.

Spolumajiteľ Gamoty J. öszi potvrdzuje, že medzi členov družstiev sa dostáva aj kapitalizáciou pohľadávok za dodané tovary a služby. Ale odmieta, že ide o agresívne preberanie finančne slabších družstiev. „Z mojej strany je to nevyhnutnosť, inak by sa mi už tieto pohľadávky nevrátili,“ hovorí. A ešte raz zdôrazňuje, že nijaké družstvo neprebral násilne, vždy kapitalizuje pohľadávky po dohode s družstevníkmi. „Spolu potom pracujeme na záchrane družstva,“ dodáva. S tým, že po ich vstupe zatiaľ žiadne neskrachovalo.

Dnes majú majitelia Gamoty spoluvlastnícky dosah na farmy s celkovo 15 tisícmi hektárov pôdy.

  Krátky na postriežke

Právnik D. Krátky zorganizoval cez svoju firmu LawFarm v ostatných mesiacoch po Slovensku viacero seminárov. Na nich farmárom vysvetľovali, aké bude pre nich výhodné pustiť do ich firiem nových, silných investorov. Upozorňovali, že spomedzi tuzemských družstiev je efektívna len zhruba desatina, ktorá tvorí vyše dve tretiny zisku celého agrárneho družstevníctva. A zároveň práve táto desatina už prešla majetkovou konsolidáciou, keď odstránila zo svojej štruktúry rozdrobené rozhodovanie.

Na Slovensku pripadá na jedno družstvo v priemere vyše 170 spoluvlastníkov. D. Krátky radí, aby družstvá pribrali nových investorov alebo aby ich vedenia aspoň začali skupovať podiely od drobných spoluvlastníkov. Jeho LawFarm je síce podľa neho hlavne poradenskou firmou, ale zároveň netají, že družstvám môže vybaviť na konsolidáciu finančné pôžičky a aj sprostredkovať vstup nových investorov.

D. Krátky za sebou pravdepodobne má konkrétnych záujemcov o družstvá. Ani LawFarm neovláda sám, má v ňom spoločníkov. Mená svojich klientov a ani spoločníkov firma zverejniť nechce. „Informácie o našich obchodných partneroch podliehajú obchodnému tajomstvu, a tak ich nemôžeme konkretizovať,“ hovorí konateľka košického LawFarmu Alexandra Kvietková.

  Iné mravy

Noví investori musia pri vstupoch do agrárnych podnikov rátať so špecifikami tohto sektora. S farmármi treba jednať opatrne. „Na jedno družstvo sme vyslali tím právnikov, daniarov a audítorov, aby overili stav jeho ekonomiky. Vyhlásili, že im nejakí teoretici z kancelárií nič nakazovať nebudú. A to družstvo jednoducho nemáme,“ hovorí R. Spišák. No zároveň zdôrazňuje, že nutnosť reorganizovať prácu si družstvá uvedomiť musia. „V podnikoch, kde sa dlho počítač využíval nanajvýš na písanie, začíname robiť prvé finančné plány, pravidelné krátkodobé reporty či elektronické tendre na nákup služieb,“ dodáva. Zootechnici či agronómovia sú podľa neho na družstvách dobrí. Jeho skupina tam dosadzuje finančníkov či právnikov.

Na nutnosť reštrukturalizácií upozorňuje aj Š. Zaťko. Podľa neho teraz sú družstvá často sociálnymi podnikmi, kde môže pracovať aj opilec. Len preto, že je členom. „Veľa predsedov družstiev sa bojí robiť tvrdé opatrenia, aby ich členovia nezosadili,“ dodáva s tým, že práve preto sa Agrofert na Slovensku družstvám vyhýba. Natrvalo to však tak byť nemusí. V Česku už koncern družstvá má. Boli také dôležité, že na ich členské schôdze išiel družstevníkov presviedčať osobne A. Babiš.

  Farmárske strachy

Nádejní kupci vysvetľujú svoje plány všetkým členom družstiev. Zväčša v sálach obecných kultúrnych domov. Je to trochu obraz ako zo starých filmov o kolektivizácii, ale podľa investorov je to nevyhnutné. Lebo farmári novým investorom nedôverujú. Predovšetkým sa obávajú, že záujemcovi nejde o zachovanie agrárnej výroby, ale len o pôdu. „Musíme členom vždy vysvetľovať, že sme to neprišli zavrieť a prerobiť na golfové ihrisko. Ale že chceme normálne pokračovať v agrárnej výrobe,“ hovorí R. Spišák.

Bývalý predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a zároveň predseda družstva Devio Nové Sady Ivan Oravec tvrdí, že mnohým kupcom ide naozaj len o ovládnutie poľnohospodárskej pôdy. Jej cena bude postupne rásť na niekoľkonásobne vyššie úrovne známe zo západoeurópskych krajín. „Po zadlžených podnikoch chodia právnici a ani nechcú prezradiť, pre koho pôdu chcú. Dnes nikto nevie, koľko pôdy už na Slovensku vlastnia cez nastrčené osoby cudzinci, i keď na to stále platí dočasný zákaz vyjednaný pred vstupom do únie,“ hovorí.

Získaním družstva či iného poľnohospodárskeho podniku investor nezískava automaticky aj pôdu. V drvivej väčšine prípadov majú farmy veľmi málo vlastnej pôdy. Na základe nájomných zmlúv iba obhospodarujú role iných majiteľov. Súkromníkov alebo pôdu neznámych vlastníkov, ktorú prenajíma štát cez Slovenský pozemkový fond.

Agrofert a ani sabolovci sa do nákupu poľnohospodárskej pôdy tak či tak nehrnú. A. Babiš pre TREND zdôrazňuje, že mu stačia podniky s pôdou v prenájme. Podľa neho je výhodnejšie kúpiť za nejakú sumu radšej viac družstiev na cudzej pôde, ako dať peniaze na nákup pôdy pod jedným agropodnikom. Dodáva, že prioritou je pre neho produkcia surovín pre vlastné potravinárske fabriky, a nie hromadenie majetku v podobe nakúpenej pôdy.

Podobne sa vyjadruje aj R. Spišák. „Nejaké drobné hektáre sme síce kúpili, ale prioritne nás zaujíma agrárna výroba,“ hovorí za sabolovcov.

  Zvieratá na príťaž

Tradičných farmárov straší aj to, že noví investori rozvíjajú zväčša len jednoduchšiu a ziskovejšiu rastlinnú výrobu. Od často stratovej živočíšnej odstupujú. „Nie je umenie robiť len to, čo rýchlo prináša zisk. Keď nám tu noví investori zatvárajú chovy, vidiek prichádza o veľa pracovných miest,“ hovorí za nich bývalý minister pôdohospodárstva a predseda družstva Dvory nad Žitavou Stanislav Becík.

Dodáva, že viaceré dánske skupiny farmárov, ktoré vstúpili do slovenského chovu prasiat, si váži. Iné si sem podľa neho prišli iba rýchlo zarobiť. „Veľké a dlhodobo úspešné družstvo v Kalnej nad Hronom napríklad po vstupe Dánov prišlo o celú živočíšnu výrobu, pokračuje iba s rastlinnou,“ hovorí S. Becík.

No podľa J. ösziho z Gamoty na všetkých družstvách, do ktorých vstúpili, beží živočíšna výroba ďalej. Aj sabolovci pokračujú na svojich farmách v chove kráv. „Chceme zachovať aj živočíšnu výrobu. No rozhodne ekonomika, či dokážeme byť aj v nej ziskoví,“ vysvetľuje R. Spišák. Agrofert má na svojich slovenských farmách iba menšie chovy husí a kráv. „Kupujeme podniky zamerané na rastlinnú výrobu. Nie sme tu ešte takí silní, aby sme z nej mohli dotovať často stratový chov zvierat,“ hovorí Š. Zaťko. Agrofert sa viac zameriava na živočíšnu výrobu v Česku. Má tam veľké chovy dojníc a s ročnou produkciou 40-tisíc ton je tam napríklad najsilnejším producentom bravčoviny. Aj za cenu strát. Predvlani skupina prerobila v Česku na chove ošípaných 120 miliónov českých korún a vlani na výrobe mlieka sto miliónov korún. Podľa A. Babiša tam v živočíšnej výrobe môžu pokračovať iba vďaka svojim mäsokombinátom a vlastnej mliekarni Olma. Ak farmy sú s bravčovinou a mliekom stratové, Agrofertu zarobia vďaka lacnejším surovinám aspoň sesterské potravinárske podniky.

Aj tento holding môžu farmári považovať za hrozbu. Kvôli tomu, že postupne ovláda čoraz väčšie kusy trhu s agrárnymi službami. Mohol by začať diktovať vysoké ceny hnojív či chemikálií. No farmári z konkurenčných fariem nemajú dojem, že by sa koncern správal agresívne. „Závislosť od Agrofertu neexistuje. Osivá a chemikálie tu ponúka plno iných výrobcov,“ hovorí R. Spišák. Silnejšie postavenie má podľa neho Agrofert iba v ponuke hnojív, no s ich cenami to nepreháňa. Dodáva, že firma si iste uvedomuje, že ak by to robila, odberatelia sa začnú obzerať v cudzine. Ani I. Oravec sa nedomnieva, že by chcel Agrofert na farmároch príliš zarábať. „Necháva nám priestor, veď nás bude potrebovať ako zákazníkov,“ hovorí I. Oravec.

  Nikto neujde

Napriek obavám je nástup nových investorov v agrosektore nezvratný. Objavujú sa aj v tých najúspešnejších družstvách. Spoluvlastníka už má aj Oravcovo Devio s vyše štyri a pol tisícmi hektárov. „Práve v ňom získava zhruba štvrtinu podielov jeden náš dodávateľ kŕmnych zmesí. Je fakt, že je to pre nás len a len posila. Navyše sme sa dohodli, že majorita zostane natrvalo nám, pôvodným družstevníkom,“ hovorí I. Oravec. V Becíkovom družstve Dvory nad Žitavou s vyše šesťtisíc hektármi už figuruje J. öszi z Gamoty. Kúpil tam podiely jedného z bývalých manažérov. Podľa S. Becíka spolupracujú dobre. J. öszi napríklad družstvo nenúti, aby odoberalo hnojivá a osivá iba z Gamoty. „Ak vieme kúpiť od iného dodávateľa lacnejšie, tak od Gamoty zobrať nemusíme,“ hovorí S. Becík.

 21.07.2010 / Ivan Haluza

Trend číslo 29/2010

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.

autor: DraK

Fotogaléria

ilustračné foto Trend
ilustračné foto Trend
ilustračné foto