TECHNICI LIPTOVA: Architekt Kamil Gross realizoval svoje sny a teraz sa asi v hrobe obracia.

V Beňadikovej na Liptove sa pred 111 rokmi, 15. mája 1899, narodil architekt - urbanista Kamil Gross. Spolupracoval pri projektovaní bratislavského Parku kultúry a oddychu, bol jedným z autorov projektov zimného štadióna a športovísk na Tehelnom poli v Bratislave.
Študoval na gymnáziu v Ružomberku a do 1917 v Liptovskom Mikuláši, 1919-24 na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe.

1924-27 projektant u Ing. Jána Žáka v Prahe

1927-31 stavbyvedúci fy Biederer a Fischer v Nitre, Trnave a v Bratislave

1931-53 pracovník regulačného oddelenia mestskej správy

1953-56 vedúci technického oddelenia Hlavnej správy projektových ústavov

1956-59 oddelenie techniky a ekonómie výstavby Oblastného strediska bytovej a občianskej výstavby v Bratislave

od roku 1959 na dôchodku a 31. októbra 1971 v Bratislave zomrel

Venoval sa najmä urbanizmu, vypracoval Pásmový plán mesta, Zastavovací plán horských oblastí a Smerný územný plán Bratislavy. Projektoval kultúrne a športové stavby, objekty v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Nových Zámkoch, Ružomberku a inde. Bol spoluzakladateľom Projektu (1959), vtedy jediného architektonického časopisu na Slovensku. Písal články o urbanizme do odborných a iných časopisov.

V rovine mestského architekta, pracovníka bratislavského magistrátu sa ako konzultant podieľal na projekte budov pre dunajské veľtrhy, (v Bratislave bývali od roku 1921), neskôr budov pre Park kultúry a oddychu na nábreží Dunaja v Bratislave, ktorý v rokoch 1943-1948 realizovali architekti Pavol Andrík a Ján Štefanec. Pre projekt tejto rozsiahlej investície, jedného z najstarších a najvýznamnejších priemyselných objektov Gross vypracoval štúdiu, v ktorej využil zahraničné príklady (Lyon, Newcastle, Essen a pod.).

Umiestnenie komplexu Dunajských veľtrhov na nábreží Dunaja ako medzinárodnej rieky zdôrazňovalo stredoeurópsky význam Bratislavy. Stavba budov prebiehala približne v rokoch 1951-1954, súčasne s vtedajšou prestavbou nábrežia podľa predstáv vedenia mesta. Po zrušení Dunajských veľtrhov budovy adaptovali pre Park kultúry a oddychu. Architektonicky hodnotné dielo s vysokou architektonicko urbanistickou a výtvarnou hodnotou má vyvážené priestory, interiéry a priečelia s výtvarnými dielami (napríklad s vitrážou od Janka Alexyho), zasadené do krajinnej panorámy. Napokon od roku 1969 v nich znova bývali aj medzinárodné veľtrhy a výstavy. (!!!v súčasnosti vydané povolenie na zbúranie!!!)

Architekt Kamil Gross položil koncom prvej polovice 20. storočia základy Tehelného poľa ako moderného športovo-rekreačného zázemia Bratislavy. Spolupráca staviteľa Jána Janoušeka a Kamila Grossa priniesla svoje ovocie a v septembri 1940 oficiálne otvorili futbalový štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa prvé športové zápolenie uskutočnilo 27. októbra 1940.

Súčasťou rozsiahleho komplexu športových zariadení sa stal Zimný štadión v Bratislave (od 29. septembra 1995 nesie štadión meno Ondreja Nepelu). Štadión sa formoval od roku 1940. Najprv postavili nekryté umelé klzisko, do roku 1946 ho vybavili dočasným hľadiskom pre 4000 divákov. V roku 1945 tím autorov pod vedením Kamila Grossa - Arnošt Adámek, Juraj Uhlíř vypracoval definitívny projekt krytých tribún s kapacitou 11.500 miest. Realizáciu ukončili v roku 1957 prekrytím štadióna oceľovou konštrukciou s podpornými stĺpmi. Tieto stĺpy využili aj pri rekonštrukcii v rokoch 2004-2005 podľa projektu tímu architektov vedených Dušanom Fischerom. Strohá architektúra štadióna je typickým príkladom neskorého funkcionalizmu. Zimný štadión bol prvou stavbou tohto druhu v Bratislave.  

(!!!v súčasnosti pôvodná stavba zbúraná a formou prestavby sa stavia nový zimný štadión pre potreby MS v ľadovom hokeji 2011!!!)

V prvých povojnových rokoch to bol opäť Kamil Gross, ktorý spolu s architektmi Arnoštom Adámkom a Jurajom Uhlířom dobudovali na Tehelnom poli moderné letné kúpalisko, pretekársku cyklistickú dráhu (!!!v súčasnosti zbúraná!!!) a tenisové kurty. Vízia zanieteného architekta a obetavého športového funkcionára Kamila Grossa sa nakoniec stala realitou.

Zdroj - Slovenský biografický slovník, TASR   15/05/2009,

viac informácií:

http://kotp.railnet.sk/?p=471  Klub ochrany technických pamiatok

http://www.pko.estranky.sk/stranka/-zachranme-pko---patri-kulture-a-obcanom

Register modernej architektúry Slovenska: Pavilóny Dunajských veľtrhov www.pko.estranky.sk, www.archinet.sk (Bolo raz jedno Tehelné pole - Ivan Matušík), www.slovanfutbal.sk, www.archinet.sk Dejiny Bratislavy. Bratislava. Obzor 1978 Slovenský rozhľad VII, č. 21, 2.11.2007 (Thurzo Igor, Ing. arch: Nedocenená Bratislava)

P.S: Napriek úpornej snahe o zaradenie Slovenska k vyspelejšej časti Európy, spôsob nakladania s kultúrnym dedičstvom,  jeho likvidácia ktorá znamená nenávratnú stratu, nás radí medzi východné kultúry, pre ktoré je typické nahradenie starého novým. Západným kultúrnym modelom spoločnosti je naopak vlastné zachovanie autenticity, teda pôvodnosti originálu.Bratislava je toho krásnym príkladom a Liptovský Mikuláš ešte aj v súčasnosti nie je žiadnou výnimkou.

Nakoľko v súčasnosti nemáme k dispozícii žiadnu fotografiu prosíme majiteľov takýchto materiálov o ich zapožičanie zaslaním na adresu školy, prípadne nás kontaktujte na email školy. Ďakujeme.