“Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť.” Christine Gregoire
28.IV.2016 BOLI SME VO SVETE : OSVIENČIM, KRAKOW
28.IV.2016 absolvovali žiačky IV.A zo študijného odboru agropdnikanie - chov koní a jazdectvo Dominika BREZNIČANOVÁ, Lívia JANKANINOVÁ, Katarína HARMANOVÁ, Ľubica PUŠKÁŠOVÁ a Silvia SIROTOVÁ exkurziu v Poľsku. Exkurzia bola zameraná na históriu koncentračného tábora Osvienčim a poznávanie histórie a pamätihodnosti bývalého kráľovského mesta Krakowa.
Obohatením príspevku sú aj autentické dojmy z exkurzie Dominiky BREZNIČANOVEJ, za čo jej veľmi pekne ďakujeme.
Určite poznáte výrok, že neplánované akcie sú vždy tie najlepšie.
My 4.A sme tak na posednú chvíľu zorganizovali výlet do neďalekého Poľska spolu s našou najlepšou triednou profesorkou Ing. Zuzankou Lovasovou . Naším cieľom bolo pozrieť si krásne kráľovské mesto Krakow. Cesta autobusom nám ubehla rýchlejšie ako sme čakali, keďže sme z Mikuláša odchádzali už o štvrtej hodine ráno tak sme prvú časť cesty takmer celú prespali.
Keď sme už vchádzali do Krakowa, okrem dopravných tabúľ písaných po Poľsky nás na to upozornila aj naša sprievodkyňa pár slovami na úvod.
Mesto polo čarokrásne, na každom kroku sme stretávali kočiare ťahané koňmi či rôznych pouličných umelcov, čo u nás na Slovensku je rarita. Okrem toho sme mohli vidieť aj veľa kultúrnych pamiatok. Mesto Krakow je výnimočné hlavne v počte svojich kostolov. Pre túto zaujímavosť sa nazýva aj „Druhý Rím“. Nanešťastie sme na prehliadku mesta nemali až tak veľa času pretože naša druhá zástavka bolo taktiež jedno veľmi známe poľské mesto, ktoré sa však preslávilo krvavou a krutou minulosťou. Navštívili aj mesto Osvienčim. Konkrétne oba koncentračné tábory nazývané Auschwitz a Birkenau. Cestou autobusom sme mali zmiešané pocity. Keď sme vystúpili z autobusu, videli sme partiu študentov v rovnakom veku ako sme boli my, ktorí vzchádzali z Auschwitzu. Ani jeden sa neusmieval, dokonca sa študenti medzi sebou ani nerozprávali. Nevedeli sme čo nás vo vnútri čaká. Keď sme prechádzali vstupnú bránu s nápisom „Práca oslobodzuje!“ písaným samozrejme po nemecky, prechádzali nám po tele zimomriavky. Bol to veľmi silný zážitok, prechádzať sa po miestach kde umierali ľudia, vidieť tú krutosť ktorú oni museli zažívať. Len málo ktorí z nich prežili aby o týchto krutých činoch mohli rozprávať. Veľmi silný zážitok bol keď sme sa prechádzali po celách kde boli títo nevinní ľudia väznení. Videli sme ich fotografie, ich kufre, zubné kefky, topánky a celý ich majetok ktorí sa zachoval. A nielen to, veľmi silné bolo vidieť aj niekoľko kýl ľudských vlasov ktoré ostrihali židovským ženám. Toto sú nezvratné dôkazy, že ľudská krutosť nemá hraníc.
Avšak ten najhorší zážitok bolo vidieť miestnosť, kde priamo títo nevinný ľudia umierali. Mali sme možnosť navštíviť bývalé plynové komory. Stáli sme na podlahe kde pred niekoľkými rokmi ležali mŕtvi ľudia! Videli sme spaľovacie pece kde sa nacisti zbavovali dôkazov v podobe mŕtvych tiel. Dokonca sa z tej doby zachoval aj ľudský popol, ktorý je taktiež súčasťou tejto expozície.
Môj osobný názor je ,že každý človek ktorí už dokáže vnímať svet vlastnými očami a posudzovať ho vlastným úsudkom by mal navštíviť tento koncentračný tábor. A až potom si uvedomíme aké máme všetci šťastie ktorí sme sa narodili až po týchto hrozných udalostiach. Myslím si, že každý človek, ktorý raz navštívi Auschwitz a Birkenau kompletne zmení svoj názor na život a ľudskú existenciu ako takú...
autor: T.H, D.B,Z.L
Fotogaléria
jazdectvo. Z ľavej strany : Do
