Motto týždňa
“Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť.” Christine Gregoire
Vyhľadávanie
ROK 2010 : MEDZINÁRODNÝ ROK BIODIVERZITY
Spojené národy vyhlásili rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity. Tento rok je oslavou života na Zemi a významu biologickej rôznorodosti pre naše životy. Svet je vyzvaný, aby podnikol také kroky v roku 2010, ktoré zachovajú rozmanitosť života na Zemi – biodiverzitu.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) a s ňou mnohé krajiny sveta budú rok 2010 sláviť ako Medzinárodný rok biodiverzity pod mottom: Biodiverzita je život - Biodiverzita je náš život.
Rok 2010 ako Medzinárodný rok biodiverzity bol ustanovený na valnom zhromaždení OSN rezolúciou č. 61/203. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame biologickej rozmanitosti a pre podporu vzdelávacích akcií na miestnej, národnej a globálnej úrovni, vrátane podpory rozvojových krajín. Podujatie na vysokej úrovni na podporu Medzinárodného roku biodiverzity sa uskutočnilo 21.- 22. januára 2010 v sídle UNESCO v Paríži.
Biodiverzita znamená rozmanitosť druhov, ktorá sa vytvorila medzi žijúcimi organizmami ako dôsledok evolúcie v čase, priestore a meniacich sa podmienkach životného prostredia. V širšom chápaní obsahuje aj rozmanitosť génov v rámci jednotlivých druhov a rozmanitosť miest, v ktorých organizmy môžu žiť a prežívať – rozmanitosť ekosystémov. Vo vedeckom chápaní sa biodiverzita nevzťahuje iba na žijúce druhy, ale chápe sa aj ako diverzita druhov, ktorou môžeme označiť rozmanitosť všetkých - žijúcich aj vyhynutých - druhov organizmov bez striktného prepojenia na priestor, v ktorom žijú.
Problémom súčasného chápania biodiverzity je jej nedostatočné poznanie. Odhaduje sa, že na Zemi dnes žije cca 40 milión druhov organizmov, z nich sú objavené a vedecky popísané asi 3 milióny – zhruba 7-8 % . Prepojenie druhov na charakter ekologických systémov je objektom syntetického skúmania iba posledných niekoľko desaťročí. U diverzity je situácia ešte dramatickejšia – rôzni autori dohadujú celkový počet druhov, ktoré sa kedy objavili na Zemi od 5 do 50 miliárd. Okrem známych troch miliónov žijúcich druhov je z nich preskúmaných ešte asi štvrť milióna vyhynutých druhov. Dohromady desatina až pol promile životnej ríše. Podmienky ekosystémov vyhynutých druhov často ani nemôžeme spoznať priamo a vypomáhame si analógiami so súčasnými známymi krajinami.
Rozmanitosť druhov vzniká mutáciami, genetickými posuvmi a adaptáciami (a možno ďalšími postupmi, ktoré zatiaľ nepoznáme) a udržuje sa prirodzeným výberom druhov. Súčasťou výberu je aj vymieranie druhov, ktoré uvoľňuje životné prostredie pre nové druhy. Vymieranie druhov je teda súčasťou evolúcie, napriek tomu sa mu donedávna nevenovala náležitá pozornosť ani medzi vedcami. Vymieranie je skoro tak časté, ako vznik nových druhov. Skoro znamená, že vznik nových druhov veľmi slabo prevažuje - rozmanitosť sa počas histórie života na Zemi zvyšuje, ale nie dramaticky. Pokiaľ by vymieranie výraznejšie pokleslo, nové druhy by nenašli dostatok priestoru a zdrojov na svoje prežitie. Pokiaľ by prevážilo, zmeny v populácii jednotlivcov by sa nestihli rozvinúť do stabilných druhov.
Ľudia sú súčasťou prírody a majú moc ju ochraňovať alebo ničiť. Biodiverzita je dôležitá na udržanie životných sietí a systémov, ktoré nám poskytujú zdravie, bohatstvo, jedlo, palivo a životné funkcie, na ktorých závisia naše životy. Ľudská činnosť zapríčiňuje vytrácanie sa rozmanitosti v narastajúcej miere. Tieto straty sú nezvratné, ochudobňujú nás všetkých a poškodzujú náš podporný systém. Môžeme im však predchádzať.
Paradoxne sa preto dnes pod ochranou biodiverzity rozumie boj proti prirodzenému výberu, činnosť, v ktorej sa preferujú umelé, riadené zásahy do ekológie životného prostredia. Pochopiteľné a snáď aj vedecky zdôvodniteľné sú zásahy do životného prostredia, kedy ich motiváciou je odstránenie následkov hospodárskej činnosti človeka. Činnosti produkujúcej tzv. škodlivé (neprírodné) odpady, ktorá sa považuje za neprirodzenú z jednoduchého dôvodu – človek ju nevykonával na nízkom stupni svojho vývoja. Vtedy bol svojím spôsobom života bližšie k spôsobu života ostatných vyšších živočíchov a produkoval len prírodné odpady. Vulgárne povedané - vtedy nepracoval a nebavil sa, iba sa živil.
Čisto rozumom je ťažké odôvodniť „ochranu biodiverzity“, kedy motiváciou je naopak udržanie umelých podmienok vytvorených hospodárskou činnosťou človeka. Motiváciou, ktorá je podmienená emotívnymi pocitmi človeka, nie objektívnymi faktami nekompromisnej evolúcie. Stovky ochrancov prírody chodia kosiť zarastajúce lúky, aby sa na nich udržali druhy, ktoré sa do prostredia lúk presídlili až potom, ako človek svojou hospodárskou činnosťou zmenil pôvodné, prirodzené prostredie. Mokraď, ktorá vznikla inváznym obsadením životného prostredia štrkoviska, jamy vyhĺbenej bagrami, sa považuje za objekt najvyššieho stupňa ochrany, schádzajú sa kvôli nej medzinárodné organizácie, prijímajú sa zákony, spisujú petície, udeľujú sa pokuty.
Oficiálne zahájanie Medzinárodného roku biodiverzity sa uskutočnilo v pondelok 11. januára 2010 v Berlíne. Čas ukáže, či Medzinárodný rok biodiverzity prispeje k vedeckému chápaniu úlohy vymierania druhov v procese evolúcie, alebo prevládne politické, emocionálne podložené stanovisko brániť zmenám súčasného stavu, zakonzervovať biodiverzitu v stave, aký vidíme okolo seba a do povedomia zasiať ochranársku ideológiu.
Rok 2010 je nielen Medzinárodným rokom biologickej rozmanitosti, ale aj Medzinárodným rokom mládeže a Medzinárodným rokom zbližovania kultúr.
Medzinárodný rok mládeže: Dialóg a vzájomné porozumenie
Medzinárodné spoločenstvo považuje za potrebné rozširovať medzi mladými ľuďmi ideály mieru, úcty k ľudským právam a základným slobodám, solidaritu a záujem na dosahovaní pokroku a rozvoja.
Je takisto dôležité povzbudzovať mládež, aby venovali svoju energiu, nadšenie a tvorivosť do ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja a na podporu vzájomného porozumenia.
V roku 2010 sa pripomína aj 25. výročie Medzinárodného dňa mládeže: Účasť, rozvoj a mier, ktorý bol slávený v roku 1985. Uskutoční sa niekoľko významných mládežníckych podujatí, ako 5. Svetový kongres mládeže v Istanbule, Svetová konferencia mládeže v Mexico City (obe zamerané na problémy mládeže a trvale udržateľného rozvoja) a prvé Olympijské hry mládeže v Singapure.
Preto sa OSN rozhodlo vyhlásiť rok začínajúci 12. augusta 2010 (Medzinárodný deň mládeže) za Medzinárodný rok mládeže.
Je takisto dôležité povzbudzovať mládež, aby venovali svoju energiu, nadšenie a tvorivosť do ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja a na podporu vzájomného porozumenia.
V roku 2010 sa pripomína aj 25. výročie Medzinárodného dňa mládeže: Účasť, rozvoj a mier, ktorý bol slávený v roku 1985. Uskutoční sa niekoľko významných mládežníckych podujatí, ako 5. Svetový kongres mládeže v Istanbule, Svetová konferencia mládeže v Mexico City (obe zamerané na problémy mládeže a trvale udržateľného rozvoja) a prvé Olympijské hry mládeže v Singapure.
Preto sa OSN rozhodlo vyhlásiť rok začínajúci 12. augusta 2010 (Medzinárodný deň mládeže) za Medzinárodný rok mládeže.
Medzinárodný rok zbližovania kultúr
Cieľom tohto roku je zaradiť zbližovanie kultúr medzi hlavné body pri vytváraní politík na lokálnej, národnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni, pri zahrnutí čo najväčšieho počtu relevantných účastníkov.
UNESCO bolo ustanovené za hlavného aktéra pri oslavách tohto roku. Počas uplynulých dekád získala organizácia odborné skúsenosti a uznanie za svoju snahu poukázať na blahodarné efekty kultúrnej rozmanitosti, pričom zvýraznila dôležitosť transferov a výmen medzi kultúrami.
